Mám svoj večer, a samu seba presviedčam, že nieje možné, aby som šla maturovať. Môj rok sa láme. Viem že do školy nebudem chodiť 10 mesiacov, ale len 9. Že budem mať stužkovú, a že musím spraviť rozhodnutie, ktoré veľmi ovplyvní moju budúcnosť. Vysoká škola. Vôbec to neberiem na ľahkú váhu a môj život je v divnom rozpoložení.
Opakujem si také veci ako - teš sa z každého dňa a podobne. Ale pravdupovediac by som sa najradšej schúlila pod deku, prečkala celý rok a prebudila sa v deň nástupu na výšku.
Už teraz sa chvejem pri pomyslení, ako všetky moje aktivity skĺbim do ladiacej hladiny. Som veľmi vážna a každý povie že to je najľahší rok. Ja sa snažím pripraviť na najťažší a verím že šťastena bude na mojej strane.
Kde sa o rok vidíme? (Bratislava)
Sedím vo svojej izbe, a 600 metrov odomňa práve hrajú IMT smile a počúvam
Konečne už viem
vravieť to čo chcem.
Konečne už viem
to čo vlastne chcem.
vravieť to čo chcem.
Konečne už viem
to čo vlastne chcem.
Ale teším sa lebo ide moje ročné obdobie. Áno, áno, to čo sa počúva dookola. Svetre, deka, čaje, listy, playlisty a (parapetový) milovaný dážď. U mňa vyvoláva jeseň Birdy. Veľmi. Už si ju púšťam dva týždne.
Čo riešiš ty? Ako sa máš?
aj také niekedy musím, trochu výlev. Snáď ste s tým v pohode. prepáčte ak nie.