komplik

Keď všetci potrební odídu, ostane sama.

Jeseň

Sedela na lavičke, hrala sa so šnúrkami na bunde a pohľad jej upieral na chodník. Bol zaplavený lístím, s ktorým sa hral jemný vánok. Hral sa aj s jej vlasmi. 

Na chodníku sa zjavoval tieň jej útlej siluety.Vytvárali ho svetlá áut. Spýtala sa ho prečo, ale on bez odpovede zmizol. Vedela, že je jej súčasťou a tak málo ho poznala.

V jej hlave boli desiatky otáznikov, ktoré nevedela zmeniť na bodku.

Okno oproti sa rozsvietilo a zjavil sa ďalší tieň, ktorý žil svoj krátky (márny) príbeh. Pre iných by sa ťažko rozpoznával jeho autor, ale pre ňu bol zreteľný od prvej sekundy. Autor bol dôležitý. Dôležitý pre ňu (aj pre tieň).

Vstala a chcela sa priblížiť k oknu, aby videla to dôležité. Zrazu však svetlo zhaslo a zmizlo všetko márne, (lebo je to márne) ale aj všetko dôležité. V tom momente vedela, že zmiznúť znamená o (niečo)/niekoho prísť. A tak prišla o to posledné pre čo žila sedela každý večer na lavičke. Odišla a už nikdy si na ňu nesadla.

 Nehrala sa so šnúrkami na bunde a pohľad jej neupieral na chodník. Nebol zaplavený lístím, s ktorým sa hral jemný vánok. Nehral sa ani s jej vlasmi.

Čím viac sa vzďaľovala, tým viac jej telo strácalo silu. Zastala a ťažko dýchala. Kľakla si, ale nevládala ani to. Nežne si ľahla a ostala ležať.

Ja viem že asi ťažko chápajúce myšlienky tu sú. Sestra mi povedala, že je to hrozné.

 Nuž, takto sa nevydarilo